Zásadný zjazd Slovenskej historickej spoločnosti v Skalici v dňoch 11. – 13. mája 2016

Potom, ako bolo v marci jasné, že do slovenského parlamentu sa dostalo radikálne zoskupenie Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, rozprúdila sa debata, ako k tomu vlastne mohlo dôjsť a kto je za to zodpovedný. Fakt, že toto zoskupenie volila do veľkej miery mládež, posunul diskusiu aj k problematike dejepisného vzdelávania. V máji tohto roku sa výraznejšie do týchto diskusií zapísala aj Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (ďalej len SHS).

SHS je profesijná organizácia ktorá vznikla v roku 1946. V období komunistickej diktatúry však jej činnosť utíchla. Dnes združuje profesionálnych historikov, učiteľov dejepisu, archivárov a múzejníkov v Slovenskej republike. Jej  zjazdy sa konajú pravidelne každých 5 rokov. V tomto duchu sa v poradí 15. zjazd SHS uskutočnil v Skalici 11. – 13. mája 2016. Jeho súčasťou bola aj vedecká konferencia na tému História, historiografia a etika v rámci čoho boli reflektované viaceré aktuálne problémy vo vzťahu k produkcii a šíreniu historického poznania. Príspevky a následne aj diskusia ponúkli hlbšiu reflexiu do vnútra komunity, ako aj smerom k podmienkam a ovplyvňujúcim prácu historikov. Napriek tomu, že ide o zásadné témy, zjazd konajúci sa v krásnom prostredí Domu kultúry v Skalici na verejnosti zviditeľnila skôr výzva Humanitné a spoločenské vedy v súčasnom svete, v ktorej účastníci zjazdu vyjadrili názor na aktuálne dianie v krajine v zmysle, že len zlepšením postavenia humanitného a spoločensko-vedného vzdelávania môže dôjsť k zmenám myslenia a spoločenského správania. Reagovali tým aj na dlhodobý trend, keď sa na Slovensku hovorí o podpore vedy a poznania predovšetkým v kontexte jej výrobnej sily a bezprostredného finančného zisku. Vyzvali tiež k zlepšeniu finančných podmienok výskumu a na návrat k vyššej hodinovej dotácii dejepisu, ktorá momentálne na slovenských školách patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie.

Touto snahou o návrat kvalitného humanitného vzdelania do slovenskej spoločnosti a nebývalým vstupom do verejných diskusií sa zúčastnení výrazne zaslúžili o naštartovanie kritickej diskusie o dejinách a historickej kultúre na Slovensku. Je potrebné upozorniť, že za posledných päť rokov táto spoločnosť výrazne zdynamizovala svoju činnosť a o jej zvyšujúcom sa renomé svedčí aj vyše sto nových členov.

Popri mnohých uznanlivých reakciách, ale aj kritickým poznámkam smerom k historikom sa zdá, že tento impulz k diskusii bol úspešný. V slovenských médiách zaznamenávame nárast výstupov spojených s historickou problematikou. Predovšetkým ide to témy z 20. storočia. Samozrejme, len čas ukáže, či sa výzva SHS ujala a aké budú jej spoločenské a odborné dopady. Verím však, že touto snahou sa historici, ako profesionálni vedci, ale aj ako angažovaní občania vyjadrili k spoločenskému dianiu, podobne ako sa to stalo počas mimoriadneho zjazdu SHS v roku 1968 v Martine, ktorý sa venoval prehodnoteniu marxistickej historiografie, alebo v roku 1991, keď sa veľmi otvorene hodnotili vyše 40-ročné deformácie v dejepisectve.