Báseň Romana Holce k jubileu Vojtecha Čelka, 24.7.2026
Milý Vojto,
vážené dámy, vážení páni,
ešte teraz mi v ušiach zvoní,
že predniesť mám veľkú reč,
vediac, že slová sú ako meč,
dnes však slová budú oslavou,
ducha nášho potravou,
jasotom múz, namiesto románov,
za cvengotu pohárov
darom priateľov.
*
Bo slovo sprevádza nás životom,
či krátky je, či dlhý,
slovo pohladí, povzbudí a potom
podá ruku a dá na pomyselné váhy
útechu, chválu či zotrie slzu z tvárí
nech radšej úsmev z tváre žiari.
To vie len jeden a jedného to motto,
vďaka Ti za všetko, milý náš Vojto.
*
Od Tatier k Dunaju,
od Čiernej po Aš,
od trenčianskeho hradu
po stovežatú Prahu,
dnes veľký oldomáš
nech hlásia správy, noviny i zvony,
že náš Vojto, priateľ a dobrý známy,
predovšetkým však človek,
zavŕšil krásny ľudský vek,
veď osem krížikov prekročil
života skvelý list si vytvoril
a svojou ľudskosťou si pomník postavil.
*
To viac jak kameň s nápisom,
či medaily, ktorých plný dom
to ruka podaná s jasným zámerom,
opri sa, vyplač, pre Teba som.
*
Vojta je ľahko natrieť na chlieb
a použiť miesto modlitieb,
dať pokoj duši a pridať novú hodnotu
úsmev na tvári i krásu bonmotu,
k tomu dva deci, nech biele je,
to sa nám potom v tele rozleje,
príde pointa a životná lektúra,
to viac než akákoľvek brožúra,
nič nezmôže tu cenzúra
smútku vytrieme kocúra.
*
Vojtove životné múdrosti sú misou plnou ľudskosti,
bájnym rohom hojnosti a výsmechom hlúposti.
*
Čítajte, čujte, užite
To kniha kníh, určite.
Preklenúť dejiny, vysvetliť príčiny,
posúdiť vlády, naznačiť vzťahy,
spochybniť režim chce kus odvahy.
Politika mieru a či zbraní,
vraj na štyri svetové strany,
ako to chápať, ako sa v tom vyznať,
a ako riešenie hľadať?
*
Netreba hádať, dočerta,
máme tu Vojta, pýtaj sa experta.
Hudba je priestor, kde niet ohrady,
je ako krásne záhrady,
tu zurčí voda, tam spev vtákov,
farieb kvetov koberca,
to sotí na kolená i bezverca,
opera, balet a či dať koncert?
Máme tu Vojta, to je náš expert.
*
A čo tak obrazom pohladiť si ducha,
Medňanský, Piaček, Mánes a či Mucha.
S Vojtom ísť na výstavu, zážitkov veľa,
on učil mnohých pochopiť diela.
Kúpiť si obraz, zaplniť stenu,
Vojto je odborník, odhadne cenu.
*
Rovnako na známky je veľký guru,
sám ich mal kedysi obrovskú fúru.
Kníh má tiež veľa, viac ako vlasov,
a s veľkým srdcom, do všetkých časov,
požičia, daruje, všetko čo treba,
za dobrý pocit, veď mu to nedá.
*
Zabudnúť netreba ani skvelé texty,
určite lepšie jak naše chýrne cesty.
Sú žiadané i za morom,
veď je Vojto ich autorom.
Klebietka, múdrosť, slova dary, štýl skvelý, žiadne čary,
čítaj len, čítaj, kamarát, má to i poznámkový aparát.
*
Komisie, spoločnosti, združenia,
tam všade Vojta dobre ocenia.
Štefánik, Kollár, mongolskí priatelia,
všetci sa radi o Vojta podelia.
Vie ako nato, za kým ísť,
komu čo poslať, čím poslúžiť,
kde zatlačiť a kde vyslať agenta
máme tu Vojta, spýtaj sa experta.
*
Vojto je dáždnik do zlého počasia,
s tým všetci bez výhrad súhlasia
Vojto je vodou smädnému,
oporou každému padlému,
Vojto je posol dobrých správ,
lebo vie, čo je to dobrý mrav,
pre služby všetkým a každému,
za dobré slovo a pomoc nezištnú,
za stravu, posteľ nejednu
košeľu by dal poslednú.
*
Zabudol Vojto tak trochu na seba,
odišli mnohí do veľkého neba,
čo kol neho robili, všetko čo treba.
A naraz ticho, keď hudba dozneje,
prázdne izby, pohár na stole,
fľaša dopitá a muchu počuť lietať,
čo teraz? Či elégie spievať?
*
Vojto drahý, nesmúť, to všetko klam,
a že si osamel? Pozri kol seba, Ty nie si sám!
My všetci pohár dvíhame
a jedným hlasom voláme:
Pozeraj tu a teraz, nie za seba,
nič iné Ti predsa netreba,
teš sa z toho, čo Ti osud ponúka,
zaslúžiš si to, žiadna azbuka,
zanechaj smútka obludu,
to jasné písmo osudu.
Vďaka Vojto, že si tu, nech nám kvitneš do kvetu
ešte aspon rokov dvadsať, hoc aj nebudeš už skákať.
A keď sa hlas zlomí a dojatím zachvie,
pime do dna a na zdravie!
