Protokol o výslechu Miroslava Kusého - 1977, 22. březen, Bratislava

Správa vyšetrovania ŠtB
Bratislava
č.j.: VŠ-ČVS-3/120-1977

Protokol o výsluchu podozrivého
(pokračovanie)

PhDr. Kusý Miroslav, nar. 1.12.1931 v Bratislave, zamestnaný nie je, bytom Bratislava, Slowackého 21.

Výsluch započal o 8.30 hod. Podozrivý bol primerane poučený podľa par. 76, odst. 5 tr. poriadku o jeho právach a povinnostiach. Po oboznámení s predmetom výsluchu menovaný vypovedá:

Otázka: Vo svojej výpovedi pri výsluchu dňa 9.2. a 17.2.1977 na otázku „Či ste sa svojím podpisom pripojil k protisocialistickému a kontrarevolučnému pamfletu „Prehlásenie Charty 77“, odmietol ste sa k tejto otázke konkrétne vyjadriť. Žiadam Vás znova o odpoveď – podpísali ste Chartu, alebo nie? Vyjadrite sa k danej otázke!“

Odpoveď: Chartu 77 som podpísal. Okolo 10.–11. januára 77 som našiel v schránke text Charty s pripojeným lístkom, v ktorom som bol požiadaný o súhlas s Chartou a o jej odoslanie na adresu mne neznámej ženy z Prahy. Táto adresa bola naklepaná na obálke, ktorá bola pripojená k textu. Text Charty som si najprv prepísal na svojom písacom stroji doma značky Premier a potom som pôvodný exemplár Charty 77 vložil do uvedenej obálky a odoslal na danú adresu. Chartu som prepisoval asi po 2–3 večery. Tento prepis, ktorý mi zostal doma, som si ešte upravil, poslovenčil a znovu prepísal na písacom stroji značky Chevrol. Tieto rozmnoženiny boli nájdené v mojej aktovke pri osobnej prehliadke a odňaté. Asi o týždeň som našiel v schránke ďalšie písomnosti, medzi ktorými bol aj formulár na podpisovanie Charty. Tieto písomnosti mi boli tiež odňaté pri osobnej prehliadke, v mojej aktovke. Adresu ženy som si nepoznamenal, ďalej som na túto adresu nekorešpondoval, s nikým som o nej nehovoril a dodnes neviem, kto sa za touto adresou skrýva.

Sú mi pripomenuté mená Paveleková, resp. Boková, tieto mená nepoznám a neviem, kto to je. Meno Bok poznám, tak sa volal jeden spolužiak na VŠPHV v Prahe. Čo teraz tento človek robí, neviem.

Okrem zabavených exemplárov som ďalšie exempláre nemal, Chartu som nikomu nedával. O Charte som rozprával s viacerými známymi pri rôznych náhodných príležitostiach. Napríklad z vlastného podnetu som sa stretol s Milanom Šimečkom, kedy sme hovorili predovšetkým o jeho problémoch (vylúčenie syna z fakulty, čo sa neuskutočnilo), pri tejto príležitosti sme hovorili aj o Charte. Tento rozhovor sa uskutočnil v kaviarni Danubius, za prítomnosti Laca Kalinu, ktorého sme náhodou stretli na ceste a pozvali ho so sebou na posedenie. Pri tomto posedení sme čítali Šimečkovo vyjadrenie k požiadavke kádrového oddelenia Vysokej školy technickej, aby podal odmietavé vyjadrenie k Charte. Pri tejto príležitosti sme pozerali nejaký obrázkový americký magazín, ktorý mal Laco Kalina so sebou.

Na tému Charty 77 som viackrát rozprával s Františkom Oravcom v súvislosti s naším vypočúvaním na Štátnej bezpečnosti. Pri tejto príležitosti sme ani ja, ani Oravec neuvádzali žiadne konkrétne mená, prípadne adresy. Poznamenávam, že už pred vypočúvaním som sa Oravcovi zveril, že som Chartu podpísal. Nehovoril som mu, akým spôsobom som svoj podpis do Prahy doručil. Do rozhovoru medzi nami sa nedostalo ani meno ženy, ktorej som svoj podpis zaslal, a rovnako ani Oravec sa mi nezdôveril, že by nejaké kontakty udržoval so signatármi Charty. Oravec mi povedal, že on Chartu z existenčných dôvodov nepodpísal. Neviem o žiadnej úlohe, ktorú by mi mal Oravec oznámiť a ktorú by som mal splniť.

Chcem poznamenať, že v čase, keď som šiel so Šimečkom do kaviarne Danubius, resp. keď som sa s ním stretol pred Univerzitnou knižnicou, menovanému som sa zdôveril, že som podpísal prehlásenie Charty 77. Šimečka na to reagoval tak, že s Chartou súhlasí, ale ju nepodpísal z dôvodov existenčných.

V súvislosti s Chartou sa nikto so mnou nesnažil nadviazať kontakty ani z Bratislavy, ani z Prahy a nedoručoval žiadne materiály k tejto otázke. Mal som iba telefonický rozhovor s Mlynářom, ktoré sa týkali mojich existenčných dôvodov. Bolo to viackrát od môjho vypočúvania. Naposledy som s menovaným telefonicky hovoril z predošlého bytu o svojich existenčných problémoch a pri tejto príležitosti sme sa zhovárali aj o možnosti vysťahovania z republiky. Mlynář mi poradil, že by bolo najlepšie o tejto otázke osobne sa poradiť. Tento rozhovor sa uskutočnil 11. alebo 12.3.77. O možnosti vysťahovať sa uvažujem od doby svojho prepustenia zo zamestnania ako o krajnom kroku. V takomto prípade by som sa uchádzal o miesto vedeckého pracovníka na Gramsciho inštitúte pri talianskej komunistickej strane. O tejto ponuke som sa dozvedel a podrobnejšie o tom nebudem hovoriť.

Z Hlasu Ameriky som sa dozvedel, že v Bratislave v niektorom období v poslednom čase bol Milan Hübl z Prahy. Osobne ho nepoznám. Viem, že bol straníckym funkcionárom a v súvislosti s Chartou 77 ma nekontaktoval a nenavštívil.

Je mi pripomenuté meno Ján Tóth z Bratislavy. Človeka tohto mena nepoznám.

Viac k veci nemám čo uviesť. Protokol o výsluchu skončený 11.15 hod. Zápisnica nahlas diktovaná, podozrivý prehlasuje, že jeho obsah súhlasí s jeho výpoveďou a nežiada ani zmenu, ani doplnenie.

Vyšetrovateľ: pplk. Dinga
Prítomný pri výsluchu: stržm. Reťkovská
Podozrivý: PhDr. Kusý M.

Pole