František Mikloško: Marxista, ktorého sme si vážili aj my, katolíci

Dennik N, 14. februára 2019 17:20

Ako sa za komunizmu rodili na Slovensku veľkí občianski disidenti? V tieni svojich manželiek a rodín! V úzkosti, vernosti i sláve.

Ak mám dnes napísať o Mirovi Kusom, statočnom obhajcovi ľudských práv za komunizmu, mám pred očami jeho manželku Jolku a ich dve dcéry.

Mira Kusého som videl aj vážneho a ustarosteného, jeho manželku Jolku som videl vždy, aj po domovej prehliadke, alebo Mirovom návrate z väzenia, usmiatu, navyše nám vždy pripravila aj niečo na jedenie. Toto bolo zázemie Mirovho života v odpore voči komunistickej diktatúre.

Ján Čarnogurský a ja, ktorí sme boli angažovaní v kresťanskom disente, sme sa v jednej chvíli spriatelili s občianskym, možno trochu ľavicovým disentom, ktorý pre nás predstavovali Milan Šimečka, Jozef Jablonický a Miro Kusý, neskôr Július Strinka.

Kým Jozef Jablonický bol telom i dušou historik, pre ktorého, ako hovoril, boli stretnutia s ľuďmi vždy zážitkom a druhou univerzitou, Milan Šimečka hľadal v živote bratské zbratanie ľudí dobrej vôle, Miro Kusý bol erbom tohto ľavicového zoskupenia.

Pamätám si, ako sme raz sedeli českí katolíci, chartisti Václav Malý a Václav Benda, my dvaja s Jánom Čarnogurským a naši spomínaní priatelia a pri sladkom užívaní Mirovho domáceho vínka Václav Benda v jednej chvíli zahorel spravodlivým hnevom a hroziac pokojnému Mirovi Kusému opakoval: „…vy boľševici…!“.

V častých rozhovoroch v čase disentu prišla reč aj na otázky viery a náboženstva. Miro študoval na jezuitskom gymnáziu v Bratislave na Kalinčiakovej ulici. Spomínal si na jezuitu, fyzika, pátra Kumuroviča, ktorý neskôr ako akustik ozvučoval strahovský štadión.

Raz sme išli od Jána Čarnogurského z tajného seminára, ktorý v Bratislave organizoval anglický filozof Roger Scruton a Miro sa ma na ulici opýtal, že ako to je. Či my, katolíci, chceme ovládnuť celý svet? Odpovedal som: Nuž, keď Ježiš odchádzal z tejto zemi, povedal svojim učeníkom: „…choďte do celého sveta a učte všetky národy…“ Miro nato povedal: „To je katastrofa, lebo to isté chceme aj my, marxisti…“

Miro Kusý bol nesmierne tolerantný človek. Keď Štátna bezpečnosť zatkla slovenského katolíckeho aktivistu Ivana Polanského, lebo doma pripravoval, tlačil a distribuoval samizdaty s historickými textami o Andrejovi Hlinkovi a Jozefovi Tisovi a obvinili ho z podvracania republiky, českí samizdatoví vydavatelia napísali list Gustávovi Husákovi, prihlásili sa k samizdatom, ktoré vydával a žiadali, že keď zavreli Ivana Polanského, nech zavrú aj ich. Miro Kusý bol signatárom tohto otvoreného listu.

To ale neznamená, že jeho tolerancia nemala svoje hranice. Raz sme znovu išli, Milan Šimečka, Miro Kusý a ja od Jána Čarnogurského z inej prednášky z cyklu Rogera Scrutona. Miro kráčal prudko pred nami a s rozhorčením nahlas hovoril, že už má dosť týchto katolíckych seminárov.

Miro Kusý bol od začiatku na novembrových tribúnach a správal sa nesmierne statočne v zápase s mečiarizmom. Bol som vtedy predsedom slovenského parlamentu, on bol členom predsedníctva Národnej rady a jeho pokojný, pevný postoj mi bol obrovskou posilou.

Mimochodom, raz zasadalo predsedníctvo parlamentu, keď niekto prišiel do miestnosti a oznámil, že zomrel Gustáv Husák. Miro nato povedal, že zomrel bývalý prezident republiky a navrhol, aby sme si minútou ticha uctili jeho pamiatku. Predsedníctvo potom poslalo sústrastný telegram pozostalej rodine a my dvaja s predsedom vlády Jánom Čarnogurským sme boli aj účastníkmi jeho pohrebu.

Miro si v čase mečiarizmu vypočul na ulici často nenávistné slová. Raz nám hovoril, že nejaký človek, keď ho uvidel na ulici, povedal inému: „Pozri, to je Kusý, ktorý nenávidí Slovensko.“

Miro Kusý bol v mladosti marxista, ktorý po roku 1968 zasvätil celý svoj život zápasu za slobodu a dôstojnosť človeka. Platil za to tvrdou prácou, väzením, domovými prehliadkami, častými výsluchmi na ŠtB, odpočúvacím zariadením v jeho byte. Všetci sme si ho vážili a mali ho radi.

Na začiatku minulého roku navštívil Bratislavu pražský pomocný biskup Václav Malý a poprosil nás, že by sa rád stretol so spolubojovníkmi z minulých čias. A tak sme, pri dobrej večeri, ktorú pripravila moja manželka, strávili pekný večer: Miro Kusý s Jolkou, Ján Čarnogurský s Martou a synom Petrom, biskup Malý a my dvaja domáci.

Dnes, keď sme sa dozvedeli, že Miro Kusý zomrel, stojíme s úctou a pietou pred jeho životom. Zomrel vzácny človek, statočný bojovník, dobrý priateľ. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť manželke Jolke, dcéram a vnukovi, ktorí tak verne a s láskou pri ňom celý život stáli. Bez nich nemôžeme život Mira Kusého vcelku pochopiť.

Priateľu, už si v spoločnosti svojich dávnych spolubojovníkov Milana Šimečku, Jozefa Jablonického a Júliusa Strinku. Môžete spokojne pokračovať vo vašich debatách a tradičných šachových partiách z čias komunizmu. Odpočívaj v pokoji!

František Mikloško, kandidát na prezidenta