Michal Vašečka: Jeden z posledných velikánov

Denník N 14. februára 2019 17:20

Poznáte to. Najprv o niekom od útleho detstva počúvate, ale ak ho nemáte možnosť stretnúť, v detskej fantázii si ho predstavujete ako bájnu postavu, ktorá vlastne možno ani neexistuje.

Ako dieťa som poznal meno Miro Kusý veľmi dobre – bol doma spomínaný opakovane. Ako gymnazistu ma otec poučoval – „Miro Kusý zachránil nám, Slovákom, česť svojím podpisom Charty 77“. Chápal som to a Mira Kusého som obdivoval.

A ako mladý človek nechápajúci, prečo svet dospelých pripúšťa kompromisy, som bol v 80-tych rokoch zahanbený, že tak málo Slovákov našlo v sebe odvahu pripojiť svoj podpis k dokumentu, ktorý bol predovšetkým o ľudských právach a udržaní si elementárnej dôstojnosti v režime, ktorý ľuďom dôstojnosť bral.

Aj Mira Kusého sa snažil obrať o dôstojnosť – ako akademika ho vytlačil na dno spoločenského rebríčka. Keď som kŕmil akváriové rybičky nitenkami kúpenými na Steinerke, otec mi hovoril – „tie pozbieral Miro, takto ho prinútili sa teraz živiť“.

Začiatkom 90-tych rokov sa Miro Kusý pre mňa zhmotnil – náhle som ho mal možnosť spoznať osobne vo VPN-ke i na Univerzite Komenského. A sedel mi tým, aký bol iný v porovnaní s tými, ktorí tam silno podľahli zvodom budovania kapitalistickej spoločnosti.

Tak ako pred 89-tym dával dôraz na rozvoj občianstva, na ľudské práva a nie náhodou sa snažil vtlačiť agendu ľudských práv i do vienka novej katedre politológie, ktorú práve on náročne menil z „katedry vedeckého komunizmu“.

Miro Kusý bol i pri vzniku Olympiády ľudských práv – myslím, že i vďaka tomu dnes máme medzi mladými ľuďmi na Slovensku silnú skupinu, ktorá nie je v téme ľudských práv v právnom bezvedomí.

S Mirom Kusým odchádza jeden z posledných velikánov 20. storočia v boji za slobodnú a slušnú spoločnosť na Slovensku vo všetkých jej dimenziách. Pamätám si ho ako poctivého v tom, že neupieral žiadnej spoločenskej skupine jej elementárne práva a obhajoval ich u tých, s ktorými sa nestotožňoval.

Keď si ho teraz pripomínam, to najdôležitejšie, čo som si zapamätal, je, že bol až odzbrojujúco slobodným človekom a svojou slobodou vedel nakaziť ostatných okolo seba. Vlastne bol takou rozprávkovou postavou – nikdy nevystúpil zo svojho príbehu.

Česť jeho pamiatke!

Michal Vašečka, sociológ