Vilém Prečan: Bol nádejou slobodného Československa

Denník N 14. februára 2019 17:20

V Mirovi Kusom som stratil jedného z najbližších priateľov. Naše priateľstvo sa zrodilo pred vyše štyridsiatimi rokmi, krátko potom, čo podpísal 1. februára 1977 Chartu 77 s plným vedomím, aká cena sa za to platí.

Žil som vtedy už v emigrácii, ale od Milana Šimečku a od Gordona Skillinga z kanadského Toronta, ktorý Mira navštívil niekoľkokrát v Bratislave, som o ňom vedel veľa. Z jeho fejtónov, článkov a štúdií, ktoré vychádzali v samizdate a potom v exilových časopisoch a publikáciách; ako politológ sa stal známym v kruhoch západných odborníkov.

Pre nás v exile patril Miro Kusý k tomu, čo sa postupne vynáralo ako nádej na slobodné Československo. A keď sme založili exilové dokumentačné stredisko, stal sa spolu s Dominikom Tatarkom a Hanou Ponickou čestným členom z radov slovenských disidentov a slobodných intelektuálov.

Miro nemlčal, bral si slovo čoraz častejšie, v druhej polovici osemdesiatych rokov tiež pravidelne prispieval pod svojím menom do vysielania Slobodnej Európy. Patril medzi „kvartálnikov“, českých a slovenských spisovateľov, čo sa pravidelne stretávali v osemdesiatych rokoch.

Zažil všetky formy šikanovania a perzekúcie zo strany režimu. Napokon, v jeseni 1989, bol súdený v poslednom politickom procese na Slovensku – s takzvanou Bratislavskou päťkou.

Miro Kusý patril k tým, čo aktívne vytvárali šancu na návrat slobody, a keď sa táto šanca stala reálnou, bol pri tom od prvej chvíle. Bol medzi prvými, s ktorými som sa stretol po návrate domov v polovici januára 1990; ešte v Prahe, kde bol od 10. decembra 1989 členom federálnej vlády národného porozumenia.

Potom už sme boli v osobnom styku stále. Spoločne sme sa lúčili s naším priateľom Milanom Šimečkom v septembri 1990 na prvom štátnom pohrebe v slobodnom Československu. V júni 1992 sme s manželkou cestovali do Malaciek, kde Miro kandidoval za poslanca, aby sme mu dali svoje hlasy.

Slobodný intelektuál Miroslav Kusý sa stal aj zrelým demokratickým politikom: bol zásadový, neznášal prospechárske politikárčenie.

Ku všetkým povinnostiam, ktoré na seba obetavo bral, prijal aj členstvo v správnej rade pražského Československého dokumentačného strediska, keď sme ho ku koncu roku 1998 založili ako pokračovanie strediska exilového.

Za tie skoro tri desiatky rokov od prevratu som zažil s Mirom veľa stretnutí: v súkromí i na verejných diskusiách, konferenciách; bol hosťom a aktívnym účastníkom všetkých siedmich Schwarzenberských stretnutí v Scheinfelde. Na Mira som sa vždy obracal, keď som sa chcel vyznať v zákrutách a premetoch, ktoré zažila slovenská politika.

S Mirom Kusým sme zažili v Prahe veľký česko-slovenský sviatok v decembri 2016. Pri príležitosti svojich 85. narodenín bol vyznamenaný českým premiérom Sobotkom. A potom s ním a jeho rodinou strávila početná spoločnosť českých intelektuálov a niekdajších Mirových českých politických spolubojovníkov a so slovenským veľvyslancom v Prahe Petrom Weissom večer v priateľskej debate v Slovenskom dome.

Koľkým nám bude Miro Kusý chýbať! Je nás veľa, naozaj veľa.

Vilém Prečan, český historik