Kálmán Petőcz: Demokracia uvedomelých občanov a občianok

Denník N 14. februára 2019 17:20

Winstonovi Churchillovi, ktorého v roku 2002 obyvatelia Spojeného kráľovstva v ankete vybrali za najväčšieho Brita, je prisudzovaný výrok „Demokracia je najhoršia forma vládnutia, okrem tých všetkých ostatných, ktoré už ľudia vyskúšali“. Churchillovi je však zároveň prisudzovaný aj výrok „Najlepším argumentom proti demokracii je päťminútový rozhovor s priemerným voličom“. Tieto dva Churchillove výroky sú v zdanlivom protirečení. Ale nie sú.

Moderná (liberálna) demokracia môže fungovať dobre len vtedy, keď ju uvádzajú do chodu a dennodenne ju v ňom udržiavajú uvedomelí občania a uvedomelé občianky. Demokratická moc znamená aj – a predovšetkým – zodpovednosť. Zodpovednosť na oboch stranách základnej mocenskej hierarchie.

Čiže u tých, ktorí moc prakticky vykonávajú – politikov, ústavných a verejných činiteľov, ale aj u tých, ktorí politikom svoju originálnu moc zverujú – teda občanov a občianok.

Zodpovedné nakladanie s mocou predpokladá kritickú úroveň informovanosti a vzdelanosti. Áno, aj vzdelanosti a zbehlosti v základných otázkach demokracie, ľudských práv a fungovania právneho štátu. Schopnosť kritickej analýzy, kontextuálneho myslenia, ale aj sebareflexie, morálneho zvažovania a schopnosti poučiť sa z vlastných chýb.

Neinformované a ignorantské rozhodovanie je lotéria. Hitparáda popularity. Alebo reality šou. V každom prípade nezodpovedné nakladanie s mocou.

Tieto súvislosti si veľmi dobre uvedomoval profesor Miroslav Kusý, ktorý nás 13. februára navždy opustil.

Osobne som ho spoznal až po roku 1989. Najviac si preto cením práve tie jeho aktivity, ktoré súvisia s úsilím o výchovu a vzdelávanie uvedomelých, demokraticky mysliacich a cítiacich mladých ľudí.

Miroslav Kusý bol prvým rektorom Univerzity Komenského. Zakladal UNESCO Katedru pre výchovu k ľudským právam. Spoluzakladal a dlhé roky odborne i ľudsky gestoroval Olympiádu ľudských práv, stredoškolskú aktivitu unikátnu nielen v stredoeurópskom, ale aj v celoeurópskom kontexte. Stál tiež pri zrode Rady vlády pre ľudské práva.

Miroslav Kusý zakladal Slovenský helsinský výbor, dlhé roky bol jeho predsedom. Po roku 2004, vstupom do Európskej únie, sa dejiny na Slovensku skončili. Alebo sa to aspoň na chvíľu tak javilo.

Aj Slovenský helsinský výbor utlmil svoju činnosť. Jeho aktivisti a aktivistky sa rozišli do iných verejných funkcií, alebo si založili vlastné organizácie. Koniec dejín však nenastal. Vznikla potreba obnoviť aj činnosť Helsinského výboru. V pôvodnej podobe sa to však už nedalo.

Založila sa nová organizácia – Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku, ako nie síce právna, ale ideová pokračovateľka pôvodných Helsinských princípov. Profesor Kusý sa stal čestným predsedom organizácie.

Winston Churchill vraj tiež povedal, že kto v mladosti nie je marxistom, nemá srdce, ale kto ním ostane aj po štyridsiatke, nemá rozum. Áno, Miroslav Kusý bol v mladosti marxistom a komunistom. Ale v štyridsiatke, ako jeden z veľmi mála Slovákov, podpísal Chartu 77 a postavil sa čelom komunistickej totalite.

Charta 77 bola jedným z prvých „produktov“ tzv. Helsinského procesu. Ten bol inšpirovaný Konferenciou o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa konala v roku 1975 v Helsinkách. Na nej sa lídri všetkých európskych štátov – vrátane vtedajších komunistických – zaviazali medzi iným dodržiavať ľudské a občianske práva svojich obyvateľov.

Helsinský proces sa inštitucionálne zavŕšil v roku 1992 založením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Slovenská republika je tento rok predsedajúcou krajinou OBSE. Rok slovenského predsedníctva v OBSE by mal byť vyhlásený za rok Miroslava Kusého. K tomu by ale mala Slovenská republika dostáť. Ešte stále je na to šanca.

Kálmán Petőcz, predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku