Pán Kusý, ďakujeme
Denník N 14. februára 2019 18:49
Newsfilter
Zomrel Miroslav Kusý. Dožil sa 87 rokov. Nenávideli ho nacionalisti, fašisti a hoci bol kedysi sám komunistom, tak aj komunisti. Výstavný zoznam odporcov je výstižným ocenením života pána Kusého.
Patril do generácie ľavicových intelektuálov, ktorá pod vplyvom druhej svetovej vojny, zločinov nacizmu a oslobodenia sovietskou armádou uverila inej zločineckej ideológii a v roku 1954 vstúpil do KSČ. Mnohonásobne to však napravil.
V 60. rokoch bol stúpencom liberalizácie. Od roku 1967 bol profesorom marxistickej filozofie. Od polovice októbra 1968 do polovice marca 1969 viedol ideologické oddelenie Ústredného výboru KSS. Dlho to však netrvalo.
Po augustovej okupácii sa stal prominentným kritikom normalizačného režimu. Podpísal Chartu 77, sledovala ho ŠtB a časť roku 1989 strávil vo väzení. Prepustili ho krátko pred Nežnou revolúciou. Po nej bol chvíľu rektorom Univerzity Komenského, venoval sa politológii, obhajobe právneho štátu, demokracie, ochrane menšín atď., čo ho automaticky stavalo proti Mečiarovi, Slotovi, Ficovi a spol.
Kto sa chce o Miroslavovi Kusom dozvedieť viac od ľudí, ktorí ho dobre poznali, preňho je tento výber textov.
Newsfilter k tomu ponúka:
„Kádrový posudok na s. Miroslava Kusého“ zo septembra 1969
Miroslavovi Kusému jeho kritici radi vyčítali pôsobenie vo funkcii ideológa ÚV KSS. Vďaka kolegovi Oliverovi Rehákovi, ktorý v Slovenskom národnom archíve tento dokument našiel, sa dozvieme, že tam robil zle len ortodoxným komunistom:
„Menovaný bol schválený za vedúceho ideologického oddelenia bez skúseností v stranícko-politickej práci. Na oddelení začal uplatňovať subjektivistické názory na koncepciu ideologickej práce strany a ideologického oddelenia. Riadeniu práce na oddelení sa nevenoval, pracovníkov oddelenia považoval za málo progresívnych a o spoluprácu s nimi nejavil záujem. Svedčí o tom skutočnosť, že v období, v ktorom pôsobil ako vedúci oddelenia, ani raz nezvolal poradu pracovníkov ideologického oddelenia. Z tohto vyplývala aj jeho snaha kádrovo prebudovať oddelenia takými pracovníkmi, ktorí by zodpovedali jeho predstavám a názorom…“
Posledný a neuverejnený text Miroslava Kusého pre N
Keď Andrej Danko v televízii hovoril o Cigánočke, pána Kusého sme poprosili o jeho názor, pretože sa netajil tým, že sa v minulosti s Dankom stretol, aby mu poradil. Napísal nám zopár viet a dal opatrný sľub, ktorý už nestihol splniť, že keď mu bude lepšie, rozvije ich do dlhšieho textu:
„Keď som sa po prvý raz osobne stretol s Andrejom Dankom, vystupoval ako skromný vidiecky advokát, ktorý sa chce niečo dozvedieť, ako to beží vo svete „veľkej slovenskej politiky“. Od začiatku nám bolo jasné, že máme rôzne až protikladné postoje a nejdeme sa navzájom presviedčať. Chcel praktické rady a ja som nevidel dôvod mu ich neposkytnúť v záujme ako-tak slušnej slovenskej politickej scény. V tomto zmysle sme sa bavili o tom, ako urobiť poriadok v strane, ktorú práve prevzal, čo so Slotom, o bumerangovom efekte postoja k Maďarom vôbec a Bugárovi zvlášť. Vtedy vystupoval veľmi korektne, tá vulgárnosť a grobianstvo sa naňho nabaľovali postupne, ako si zvykal na veľkopanské móresy. Veľmi rýchlo sa priúčal, však mal i od koho. Nie je nijakou výnimkou. Skôr prekvapuje, ako rýchlo do tej svorky zapadol. Cigánočka nie je jeho najhoršie faux pas. Ale zato príznačné. Tam nejde o ten rasový podtón. Ale o postoj Moliérovho sedliaka, ktorý sa stal pánom: ako si ty, taký niktoš, dovoľuješ…
A pokiaľ ide o tú rigoróznu prácu, to je taký trapas, že v akademickej obci už ani nemôže byť väčší. Pravidlá sú jasné a majú byť jasné už každému prvákovi na VŠ. Meno školiteľa býva uverejnené priamo v dotyčnej práci. A väčšinou aj mená oponentov. Za mojich čias to bola samozrejmosť.“
Autor Newsfiltra bude výnimočne osobný: Pán Kusý, ďakujem.
