Ján Krempaský: Presvedčený marxista, ktorého obdivoval aj katolícky disent. Miroslav Kusý

SME, 14. feb 2019 o 21:53 

BRATISLAVA

Kusý bol statočný človek, vraví Mikloško.

Ako mladý študent marxizmu videl, ako mu zo dňa na deň miznú spolužiaci. Napriek tomu zostával v komunistickej strane, až kým ho z nej v roku 1969 nevyhodili. Úplný pád však zažil, až keď podpísal Chartu 77. Z večera do rána sa stal z univerzitného profesora na dlhé roky pomocným robotníkom.

Práve za tento postoj ateistu a marxistu Miroslava Kusého oceňuje aj František Mikloško, jedna z najznámejších postáv katolíckeho disentu na Slovensku.

"Miro Kusý bol nesmierne statočný človek," povedal o ňom pre denník SME deň po jeho úmrtí. Kusý zomrel v stredu 13. februára. Zlyhalo mu srdce.

Mal správny pôvod

Disidenti Mikloško a Ján Budaj (dnes poslanec OĽaNO) na Kusom oceňujú najmä to, že z presvedčeného marxistu sa cez vlastné utrpenie stal presvedčeným demokratom a zástancom slobody.

"Keď prišla sloboda, nemusel sa v ničom meniť, on bol na slobodu absolútne pripravený," povedal o ňom Mikloško.

Kusý mal pritom všetky predpoklady, aby sa stal prominentným nomenklatúrnym kádrom a naplno využíval všetky výhody socializmu v Československu.

"Bol som z robotníckej rodiny, otec bol predvojnový komunista, za slovenského štátu bol rok vo väzení za roznášanie letákov pred prvým májom, matka bola takisto odsúdená," povedal v roku 2008 v rozhovore pre SME.

Aj vďaka tomu sa bez väčších problémov dostal na začiatku 50. rokov na Vysokú školu politických a hospodárskych vied v Prahe. "Bola to politicky angažovaná škola, mala vychovávať budúcich politikov a diplomatov," spomínal si na ňu v rozhovore.

Neskôr z nej prešiel na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde vyštudoval marxizmus, lebo iná filozofia sa vtedy podľa neho nedala študovať. Počas štúdia vstúpil aj do KSČ.

Prvé vytriezvenie z komunizmu zažil ako vysokoškolák. Niekedy v rokoch 1952 až 1953 začali zo školy miznúť poslucháči, spomínal si spätne. "Z ničoho nič vám zmizol kamarát a len sa potichu šepkalo, že mal nejaké politické problémy."

Kusý napriek tomu v komunistickej strane zotrvával. Priznal, že to bolo aj v dôsledku rodinného prostredia, z ktorého pochádzal.

“Keď prišla sloboda, nemusel sa v ničom meniť, on bol na slobodu absolútne pripravený.”

• FRANTIŠEK MIKLOŠKO

Spätne to však považoval za chybu. Sebareflexiu Kusého a iných bývalých komunistov oceňuje aj Mikloško, ktorý tvrdí, že im nekomunisti nemuseli za to robiť výčitky, lebo si ich robili sami.

"Milan Šimečka sa často pýtal: Ako to, že sme nevideli, že naši kamaráti miznú," spomína si.

Kusého cesta s komunistami sa rozišla v roku 1969, keď ho zo strany vyhodili. Napríklad za to, že ako šéf ideologického oddelenia ÚV KSS kritizoval vtedajšieho prvého tajomníka KSČ Gustáva Husáka. Zrazu sa z univerzitného profesora stal knihovníkom v univerzitnej knižnici.

Napriek rozchodu s komunistami na marxistickú filozofiu nedal Kusý dokonca života dopustiť. Vravel, že ak je zbavená dogmatizmu, je platným filozofickým prúdom.

Za všetkým hľadaj ženu

Napriek vylúčeniu zo strany ho skutočný pád na dno ešte len čakal. Prišlo k nemu 1. februára 1977, keď podpísal Chartu 77.

"Okamžite na druhý deň ma vyhodili z univerzitnej knižnice. Bola to hodinová výpoveď," spomínal si v ďalšom rozhovore pre SME spred dvoch rokov.

“Keď ma vyhodili, žili sme len z 500-korunového materského príspevku.”

• MIROSLAV KUSÝ

"Keď ma vyhodili, žili sme len z 500-korunového materského príspevku," približuje situáciu, v ktorej sa ocitol s manželkou a deťmi.

"Chodil som na národný výbor, kde bol odbor pracovných síl a dávali mi tipy, kde sa môžem zamestnať. Aj som sa asi desaťkrát zamestnal. Samozrejme, do úvahy pripadali len robotnícke povolania," spomínal si po rokoch.

Napriek tomu "robotnícke poníženie" znášal podľa vlastných slov dobre, lebo pochádzal z robotníckej rodiny a bol zvyknutý manuálne pracovať. "Medzi robotníkmi som sa necítil ako outsider," dodal.

Kusý pre SME povedal, že chartu by nikdy nepodpísal, keby mu to neschválila jeho manželka Jolana.

"Všetci títo disidenti by neboli tým, čo boli, keby nemali svoje manželky a rodiny," reaguje na to Mikloško.

"Keď hovorím o Kusom, okamžite mi prichádza na rozum Jolanka Kusá, ktorá to zvládala s absolútnym pokojom, nadhľadom a vernosťou," pokračuje bývalý disident.

"Kedykoľvek sme k nim prišli po domovej prehliadke alebo po výsluchu, alebo keď sa vrátil z väzenia. On bol, samozrejme, ustarostený, ona bola milá, usmiata, pohostila nás," spomína si Mikloško.

Aj Kusého dcéry Alexandra a Dagmar napriek všetkým týmto príkoriam mali podľa Mikloška pekné detstvo. "Dnes idú jasne v línii svojho otca."

Ešte pred pádom socializmu navrhli komunisti Kusému, aby vycestoval aj s rodinou na Západ. Odmietol to.

Niekoľko mesiacov pred novembrom ´89 sa dostal do väzenia, lebo ako súčasť Bratislavskej päťky chcel klásť 21. augusta vence na miestach, kde Rusi pri okupácii v roku 1968 zastrelili ľudí.

Čechoslovakista, srdcom patriot

Zmena režimu sa v Kusého živote spája najmä s Verejnosťou proti násiliu. V hnutí bol však považovaný za čechoslovakistu a 'pražáka'. Preto sa dostal do sporu napríklad s tribúnom Nežnej revolúcie Budajom.

"On vždy o sebe hovoril, že bol mužom, ktorý sa na svet pozeral pražskými očami," hovorí poslanec parlamentu. Na rozdiel od Budaja chcel, aby Slovensko fungovalo v rámci federácie, ako si ju predstavovali Česi.

Napriek tomu ho Budaj, ako zástanca samostatného Slovenska, ktoré Kusý nevítal, oceňuje.

"Kusý nepodľahol sektárskej nenávisti, ktorú čechoslovakisti cítili ku každému, kto mal iný názor. Z ktorej sa často nevedeli vyzuť. Presne, ako sa jej extrémni radikáli nacionalizmu nevedeli zbaviť voči bývalým obhajcom Prahy."

Jeho pôsobenie v Slovenskej republike bolo vždy na strane hodnôt a demokracie, ktoré z neho robia muža, ktorý by mal byť v sieni slávy tohto národa.

• JÁN BUDAJ

"Jeho pôsobenie v Slovenskej republike bolo vždy na strane hodnôt a demokracie, ktoré z neho robia muža, ktorý by mal byť v sieni slávy tohto národa," vzdáva Kusému hold Budaj.

Okrem toho, že bol Kusý súčasťou prvej ponovembrovej vlády národného porozumenia, kde bol šéfom Federálneho úradu pre tlač a informácie, bol rok aj rektorom Univerzity Komenského.

Tento post mu neskôr vykričal niekdajší prezident Ivan Gašparovič, keď mu Kusý vypovedal občiansku poslušnosť.

Stalo sa to v roku 2013, keď Kusý v komentári pre SME ostro skritizoval Gašparoviča za to, že nevymenoval za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.

"Ičo, ako môj prezident si mi narobil už dosť hanby a šíria sa o tebe po celej krajine nepekné chýry," napísal vtedy Kusý.

Gašparovič ho za to nazval krikľúňom bez bázne a hany.

"Trochu ma to udivuje, lebo v čase, keď som mu pomáhal do kresla rektora Univerzity Komenského, som uňho žiadne rozhorčenie z môjho konania nebadal,“ napísal o Kusom prezident. Kusý však pre SME naznačil, že ponuka na rektora prišla v podstate z univerzity.

Pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2016 školil šéfa SNS Andreja Danka. Vraj okrem iného chcel, aby zanechal nenávistné reči proti Maďarom, čím sa vyznačoval jeho predchodca Ján Slota.

Keď nedávno Danko nazval opozičnú poslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú "nejakou cigánočkou", Kusý jeho vyjadrenie označil za primitívne.

Až do konca života komentoval politické a spoločenské dianie pre viaceré médiá.