Protokol o výslechu Jany Kuralové - 1977, 15. březen, Bratislava

Protokol o výsluchu svedka v Bratislave dňa 15. marca 1977 o 13.00 hod.

Kuralová Jana, nar. 7.4.1935 v Bratislave, predošlé priezvisko Pluhárová, Bratislava, Moskovská 12, samostatný odborný referent, zamestnávateľ Počtovnícka a organizačná služba Bratislava, Pluhova 2, vydatá, vypočúvaná v trestnej veci podvracania republiky podľa par. 98 ods. 1. tr. z.

Svedok bol poučený podľa horeuvedených zákonných ustanovení,^{1Údaje tohoto druhu se z předtištěného formuláři nepřetiskují.} ktoré mu boli podrobne vysvetlené a ktorým porozumel. Po oboznámení s predmetom výsluchu vypovedá:

Otázka: Je nám známe, že v okruhu Vašich známych, priateľov sa hovorí, resp. hovorilo za Vašej prítomnosti o protisocialistickom a kontrarevolučnom pamflete „prehlásenie charty 77“ a jej signatároch. Vysvetlite nám, čo všetko Vám je známe o tomto pamflete a jeho signatároch, kedy, kým a kde ste sa s ním zoznámila, za prítomnosti koho, či ste tento pamflet podpísali, rozmnožovali alebo rozširovali!

Odpoveď: Úvodom chcem uviesť, že s obsahom charty som sa zoznámila prostredníctvom viedenskej televízie, nášho rozhlasu a tlače. Opravujem, že plný obsah charty nepoznám, lebo tento ako z Viedne, tak i v našej tlači bol podávaný len v určitých častiach a komentároch. Teda samotné prehlásenie charty som nevlastnila, nerozmnožovala, nerozširovala a ani nepodpísala. Mená signatárov charty som mala možnosť si prečítať na narodeninách Eda Friša z Bratislavy, čo bolo 30.1.1977, kedy pri tejto príležitosti mená týchto signatárov mi dal prečítať dr. Milan Šimečka, ktorý sa so mnou na týchto oslavách narodenín zúčastnil spolu s Ladislavom Kalinom a jeho manželkou, Šimečkovou manželkou a synom Soni Čechovej Vladimírom z prvého manželstva. Tento materiál – s menami signatárov pamfletu charty 77 – sa mi dostal do rúk tak, že ho dal Šimečka počas večere kolovať a prečítali sme si ho všetci prítomní. Ja osobne som mala v tom čase taký dojem, že Šimečka, Kalinovci a ostatní prítomní o menách signatárov vedeli a kolovať to dali len preto, že som tam bola ja a syn Soni Čechovej Vladimír, pretože práve tento sa na túto vec dotazoval. Pokiaľ si doteraz pamätám, zo zoznamu mien, ktorí na písomnosti boli uvedení, spomínam si na meno Pavla Kohúta, Vaculíka, Mlynářa, Jiřího Hájka, Patočku, Miloša Hájka, Anku Mejdrovú, manželov Jarošových, Honzu Křena, Martu Kubišovú, Milana Hübla, Jána Tesařa, zo Slovákov si pamätám na meno Tatarka a iné. Viem, že písomnosť bola písaná veľmi husto a ako sa mi zdá, na stroji českom. Poznamenávam, že signatári charty boli samostatne na písomnosti a nebolo pri tom priložené prehlásenie charty. Prehlasujem, že s obsahom charty som sa doteraz neoboznámila.

Počas osláv narodenín za prítomnosti hore uvedených sa hovorilo iba zbežne o signatároch charty a o tomto pamflete; bola zmienka, že došlo k prepusteniu z práce, ako si spomínam, hovorilo sa o Zdenkovi Mlynářovi. Hovorilo sa, že sa získavajú ďalšie podpisy signatárov, vyslovovali sa domnienky, aké to bude mať následky zo strany štátnych orgánov, a bolo konštatované, že na Slovensku sa s podpismi k charte veľmi nepochodilo. Po prečítaní mien signatárov charty 77 Šimečka si písomnosť uschoval u seba. Prehlasujem, že za mojej prítomnosti sa nehovorilo o žiadnych akciách na podporu signatárov charty, nehovorilo sa o finančných zbierkach a o takýchto akciách som doteraz ani nepočula.

Chcem osobne tu vysloviť svoj názor, že s obsahom charty, aj keď ju nepoznám, a jej signatármi nesúhlasím, pretože poznám niektorých signatárov charty, napr. Kohouta Pavla, Mlynářa Zdenka, Vaculíka Ludvíka, ale i ďalšie osoby, poznám ich minulosť, viem o ich osobných a morálnych vlastnostiach, z toho dôvodu nepovažujem tieto osoby za čestných ľudí a myslím si, že by sa nemali vydávať za „mluvčích“ určitých skupín ľudí.

Chcem ďalej uviesť, že v priebehu osláv narodenín Friša v jeho neprítomnosti Soňa Čechová sa spoločnosti vyjadrila verejne, že obsah charty už pozná, že toto čítala, ale že vzhľadom na zdravotný stav jej manžela túto chartu nepodpísala a ani sa manželovi o nej nezverila, že ju čítala, poťažne túto vlastní. Na vyjadrenie Soni Čechovej prítomní reagovali asi tak, že v danom smere Soňa urobila dobre. Podľa môjho názoru celá debata okolo charty bola vyvolaná Milanom Šimečkom.

V Bratislave mám svojich známych priateľov, navštevujem, resp. som navštívila rodinu Štvrteckých, s ktorými sa poznám prostredníctvom môjho manžela ako historika, na pracovisku som krátku dobu, ale okrem toho, čo som uviedla o charte 77, som v tejto súvislosti s nikým z mojich známych a priateľov nehovorila. Chcem však uviesť, že v polovici februára 1977 vo večerných hodinách telefonicky ma k sebe zavolala Soňa Čechová, viem, že v tom čase bola v nemocnom stave, mala chrípku. Keď som k nej došla, bolo to okolo 20.00 hod., pozorovala som, že je rozrušená, a zdôverila sa mi, že bol za ňou Milan Hübl z Prahy na jej byte a že jej zanechal nejaké písomné materiály. Menovaná mi však nepovedala, že o aké materiály išlo, len poznamenala, že si časť z nich prečítala a že ich chcela prepisovať. Neprepísala ich preto, že zakrátko po odchode z bytu Milana Hübla prišli príslušníci ZNB a materiály jej zobrali a že v súvislosti s tým bola vypočúvaná. Opakujem, Čechová mi nehovorila, aké materiály jej Hübl priniesol. Ja sama som nemala tušenie, o aké materiály išlo, ale mám dojem, že moju návštevu chcela využiť pre nejakú intervenciu, resp. oznámiť do Prahy, že Milan Hübl v Bratislave bol, a preto ju vypočúvali. Nevedela som, o aké materiály ide, ale z poznania osoby Milana Hübla som usudzovala, že môže ísť o závadné materiály. Čechová sa mi nezverila, že by Milan Hübl bol predtým u nej alebo že by v tomto čase alebo v inej dobe navštívil niekoho iného v Bratislave. Ja s menovaným som sa nestretla a ani s nikým zo signatárov charty ani z Prahy, ani z Bratislavy.

V priebehu osláv narodenín Eda Friša po večeri jeho manželka Soňa Čechová ma upozornila na nejakú písomnosť, ktorá bola položená na konferenčnom stolíku s poznámkou, aby som si ju prečítala. Ako si doteraz pamätám, išlo o nejaký pamflet inšpirovaný k narodeninám Eda Friša. Spomínam si na to, že v ňom boli používané slová – názvy určitých programov v televízii. Niektorým veciam som sa pri čítaní zasmiala, ale niektoré sa mi zdali vulgárne a voči Edovi Frišovi dosť nechutné. Písomnosť mala aj politický nádych. Po prečítaní tejto písomnosti som mala dojem, že túto písomnosť štylistickej úpravy by mohol napísať Kalina, lebo poznám jeho štýl práce z knihy vydaných vtipov, ktorú som čítala, a taktiež poznám aj iné jeho práce. Domnievam sa, že túto písomnosť Soňa Čechová nepísala, pretože to nie je jej štýl práce, nie je taká vulgárna a neodpovedá to jej prirodzenosti. Spomínam si, že Soňa mi hovorila, aby som túto písomnosť prečítala nahlas, ozval sa však jej manžel Edo, a ten nedovolil, aby sa to prečítalo.

Je mi predložená k nahliadnutiu písomnosť s názvom „Jubilejný televízny monstreprogram“ k 65. narodeninám Eda Friša. K tomu uvádzam, že ide o písomnosť, ktorú som čítala počas osláv narodenín Eda Friša na podnet Soni Čechovej. Po prečítaní tohoto materiálu – písomnosti som odišla domov. Čo sa dialo ďalej u Frišových, neviem.

Sú mi nadhodené mená Miroslav Kusý, František Oravec, k tomu uvádzam, že Miroslava Kusého poznám iba podľa mena ako filozofa z publikovania niektorých jeho prác, nie je mi o ňom nič známe, že by bol signatárom charty a pod. Meno Fr. Oravec mi je úplne neznáme, neviem, o koho ide. Poznám sa tiež s Ivanom Bobrikom a jeho rodinou. Je to pracovník Inspekta v Bratislave, jeho otec bol za SNP člen SNR. Navštívila som ho jedenkrát v tomto období, ale môžem prehlásiť, že je to apolitický človek a nič spoločného nemá s chartou a so signatármi. Ivan Bobrik ma aj doporučil do terajšieho zamestnania.

Výsluch ukončený o 15.30 hod.

Po prečítaní protokolu tento súhlasí s jeho výpoveďou a nežiada zmeny ani doplnenie protokolu.

Vyšetrovateľ ŠtB: pplk. Dinga
Zapisovateľka: ppor. Pechová 
Svedok: Kuralová Jana

Pole