Zomrela Boženka Fuková

Vojtech Čelko

Následující nekrolog vznikl pro Spoločnosť M. R. Štefánika, kde autor zastává post předsedy.

Vo štvrtok 18. mája, po dlhej a ťažkej chorobe zomrela vo veku osemdesiat dva rokov naša členka Boženka Fuková.

Vedeli sme o jej vážnej chorobe, chodievali sme ju navštevovať a videli sme, ako statočne so svojou chorobou bojuje.

Patrila medzi nás, bola pre nás takou istotou, pevnosťou v charaktere a v názoroch. Bola posledná žijúca zo štyroch statočných poslancov niekdajšieho československého Národného zhromaždenia, ktorá pri hlasovaní o Zmluve o pobyte sovietskych vojsk dňa 18. októbra 1968, takmer pred  päťdesiatimi rokmi, túto zmluvu odmietla. Bola aj jedinou poslankyňou Národného zhromaždenia slovenskej národnosti, ktorá takto hlasovala.

Bola to jej hviezdna chvíľa, ale nie náhodné rozhodnutie. Jej podiel na príprave zákona o politických rehabilitáciách, zrušení cenzúry, práca v Šikovom tíme pripravujúcom ekonomické reformy, ale najmä týždeň, ktorý prežila v augustových dňoch, keď sa podieľala na práci mimoriadneho zasadania Národného zhromaždenia, ju k tomuto rozhodnutiu priviedli.

Napriek tomu, že za svoj postoj, diktovaný jej presvedčením a svedomím, zaplatila vysokú cenu, nikdy tento krok neľutovala.

Svojou povahou bola skromná, s úsmevom, vždy ochotná pomôcť. Málokto z jej okolia poznal túto kapitolu jej života, nezvykla o tom hovoriť. Po politických zmenách v roku 1989 bola kooptovaná do Snemovne národov Federálneho parlamentu, neskôr pracovala v jeho aparáte a po rozdelení štátu na ministerstve zahraničných vecí až do odchodu na dôchodok.  Pomáhala dcére pri výchove vnučky a najmä sa  roky obetavo starala o svojho chorého manžela. Po jeho smrti začala  častejšie chodiť medzi nás, alebo na programy ďalších slovenských spolkov, najmä Kollárovej spoločnosti a Slovensko-českého klubu. Bola aj aktívnou členkou Slovenského evanjelického  a. v. cirkevného zboru v Prahe. Zaujímavé bolo počúvať niektoré jej názory, ktoré boli dané životnými skúsenosťami.

V posledných rokoch dostala rôzne ocenenia, medzi inými aj Rad Ľudovíta Štúra Slovenskej republiky, medailu Zlatá lipa Ministerstva obrany ČR, Cenu Františka Kriegla za občiansku statočnosť, české vysoké vyznamenanie – medailu Za zásluhy o štát. Vo februári tohto roku, dostala aj ocenenie pri príležitosti 70. výročia založenia Slovenského evanjelického zboru, ktoré si ešte osobne prevzala.

Boženka nám bude chýbať, mali sme ju radi a určite nájdeme spôsob, ako si ju v budúcnosti pripomenúť.