Vincent Múcska: Smútočná rozlúčka s prof. Miroslavom Kusým

Vážená smútiaca rodina, vážená akademická obec Univerzity Komenského v Bratislave, ctení hostia, dôstojné smútočné zhromaždenie,

naša aula býva tradičným miestom najvýznamnejších univerzitných slávností a je ním aj dnes. A aj keď tá dnešná je, žiaľ, smútočná, na jej význame to nič neuberá, skôr naopak. Zišli sme sa tu totiž, aby sme sa v mene vedenia Univerzity Komenského a všetkých jej magistrov a scholárov rozlúčili s ctihodným členom našej akademickej rodiny a mimoriadnou osobnosťou, profesorom PhDr. Miroslavom Kusým, CSc., vysokoškolským učiteľom, vedcom, publicistom, politikom, prvým ponovembrovým rektorom našej univerzity a veľkým človekom.

V príhovoroch pri otvorení nového akademického roka zvykneme zdôrazňovať, že aj tzv. kamenná univerzita je predovšetkým univerzitou ľudí: študentov, učiteľov, vedcov i všetkých ďalších zamestnancov. To oni sú jej srdcom a mozgom, oni všetci pospolu vytvárajú jej jedinečný organizmus. A profesor Kusý patril doslova životodarným orgánom komplikovaného univerzitného ústrojenstva: kým jeho odbornú akríbiu nám priblížia jeho priatelia a kolegovia z pracovísk, na ktorých pôsobil, mne ako členovi vedenia univerzity, prichodí vyzdvihnúť tu, pri jeho rakve, predovšetkým jeho úlohu a zásluhy pre alma mater studiorum Bratislavensis. Dovoľte preto podať aspoň krátky prehľad jeho bohatého a vonkoncom nie jednoduchého života:

Štúdium filozofie na Filozoficko-historickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe absolvoval v roku 1954, kde ešte v tom istom roku začal internú ašpirantúru. O tri roky neskôr nastúpil ako učiteľ marxistickej filozofie a logiky na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde roku 1961 obhájilhodnosť kandidáta historických vied. V roku 1961 sa habilitoval na docenta filozofie, o rok neskôr založil a viedol Katedru dialektického a historického materializmu na Prírodovedeckej fakulte UK. Neskôr na vlastnú žiadosť prešiel na Katedru dialektického a historického materializmu na Filozofickej fakulte UK. Roku 1967 bol vymenovaný prezidentom republiky za mimoriadneho profesora pre odbor filozofia. Súbežne pôsobil ako vedúci ideologického oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Po augustových udalostiach a následných normalizačných čistkách ho zo strany vylúčili, v dôsledku čoho s ním univerzita v marci roku 1970 rozviazala pracovný pomer. Následne pracoval ako dokumentarista v Novinárskom študijnom ústave v Bratislave či ako knihovník v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Ako jedného z prvých slovenských signatárov Charty 77 ho odtiaľ vzápätí vyhodili a potom mohol pracovať zväčša už len ako robotník. V tom čase začal spoluprácu so Slobodnou Európou a ešte viac sa aktivizovať v disente. V roku 1989 strávil desať týždňov vo väzení, kde spolu s ostatnými členmi Bratislavskej päťky čakal na súdny proces za zradu a podvracanie republiky. Počas sychravých, no nádejeplných novembrových dní rolu 1989 sa stal podpredsedom VPN a vo vláde národného porozumenia zastával funkciu predsedu Federálneho úradu pre tlač a informácie. V období 1991 – 1992 bol poslancom Národného zhromaždenia ČSFR, zastával aj funkciu slovenského kancelára prezidenta Václava Havla. Naša univerzita ho plne rehabilitovala v januári 1990, keď ho prijala na miesto profesora na Katedru filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK. O deň neskôr, ako ho univerzita opäť zamestnala, ho dve stovky delegátov fakúlt Univerzity Komenského zvolili v tajných voľbách za rektora. Stál teda priamo pri tom, ako naša alma mater váhavo opúšťala tesné betónové doky socialistického školstva a vydávala sa do neprebádaných vôd otvoreného mora dávno zabudnutých akademických slobôd. Nie náhodou vo svojom volebnom príhovore zdôrazňoval potrebu obnovenia ducha univerzity tak, aby sa univerzita stala „vzorovým modelom slobodných názorov a hľadania pravdy“. Tieto maximy a konzistentnosť v názoroch i postojoch – ktorú u profesora Kusého bezvýhradne oceňovali aj jeho ideovo a svetonázorovo úplne odlišní súputnici z disentu – ho sprevádzali aj pritom, keď začal budovať novú katedru politológie a svojimi vedomosťami i autoritou sa pričinil o to, aby sa na Slovensku začala politológia pestovať ako moderná disciplína, ktorá má, opäť ho citujem, „spolu s filozofioukontrolovať a obmedzovať moc a politikom pripomínať, že treba dodržiavať základné princípy občianskej spoločnosti a mravný zákon“.

V tejto súvislosti sa mi javí viac než vhodné odcitovať aj slová iného vrcholného predstaviteľa našej almae matris, vôbec prvého rektora Univerzity Komenského, ktorý pred sto rokmi, stanúc na čele prvej modernej slovenskej univerzity, povedal: „Sub specie aeternitatis – a tou jest život – neznamená několik století i tisíciletí naprosto nic, nebyla-li vyplněna kulturními činy. Proto jest naší povinností překonati minulost. Každý den musí být lepším minulého, nemá-li býti znamenín úpadku“.

Lebo keď sme na začiatku obradu našej rozlúčky s prof. Miroslavom Kusým počúvali Smetanovu Vltavu a v jej taktoch zaznievali tóny ihravých vĺn malej riečky preskakujúcej pereje až po triumfálne crescendo jej splynutia s labským veľtokom, tak aj podstatná časť života Miroslava Kusého bola permanentným úsilím o prekonávanie prekážok v jeho prúde, o prekonávanie minulosti. Nie však dravým či snáď bezohľadným spôsobom, práve naopak – dôstojne, múdro a slušne. Prosto tak, ako sa na nás aj teraz pozerá zo svojho rektorského portrétu, kde teplé a tlmené farby a jasné čelo, sídlo onoho umu, ktorý som spomínal na začiatku tohto príhovoru, podčiarkujú jeho pokoj a rozvahu.

Dovoľte mi, aby som v mene rektora Univerzity Komenského, prof. Mareka Števčeka, v mene vedenia univerzity i v mene celej naše almae matris vyslovil poďakovanie za všetko, čím profesor Miroslav Kusý prispel k slobode našej univerzity a zároveň vyjadril jeho rodine – najmä jeho pani manželke a jeho dcéram – našu hlbokú sústrasť a úprimnú spoluúčasť v súvislosti s odchodomtohto nezabudnuteľného člena našej akademickej rodiny do pomyselného univerzitného neba.

Česť jeho pamiatke a nech odpočíva v pokoji!

Doc. Mgr. Vincent Múcska, PhD., prorektor UK pre rozvoj,
v zastúpení rektora prof. JUDr. Mareka Števčeka, PhD.