Karol Mičieta: Smútočná rozlúčka s prof. Miroslavom Kusým
Spectabiles, Honorabiles, vážená akademická obec Univerzity Komenského v Bratislave, vzácni hostia,
keď sme sa vám na tomto mieste vo februári 2017 prihováral na smútočnom zhromaždení venovanom rozlúčke s našim rektorom prof. MUDr. Jurajom Švecom, DrSc., nikto z nás netušil, že už o dva roky sa tu budeme lúčiť s jeho predchodcom, drahým kolegom a priateľom, prvým porevolučným rektorom našej alma mater, mimoriadnou pedagogickou osobnosťou, politológom a publicistom, ktorý zanechal v našej univerzitnej kronike nezmazateľnú a navždy prítomnú stopu. Nielen svojou významnou a často pionierskou odbornou činnosťou, ale aj tým, čo je tak neodmysliteľné pre akademické prostredie – hľadaním pravdy, etiky a ľudskosti. Aj preto sme sa mohli sústavne stretávať s jeho postrehmi k aktuálnemu spoločenskému dianiu i vo chvíľach, ktoré si žiadali navigovanie našej spoločnosti a pripomínanie posolstva revolučného odkazu z roku 1989.
Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa špecializoval na marxistickú teóriu poznania, v ktorej patril k popredným československým teoretikom. Svoju analýzu gnozeologickej problematiky postavil na novej, originálnej koncepcii, ktorá prekonala dovtedy prevládajúcu dogmatickú teóriu odrazu, Venoval sa aj filozofickému rozboru základných otázok riadenia spoločnosti, skúmal teoretické a praktické predpoklady politiky a poukázal na možnosti vytvorenia politickej vednej disciplíny politológie. V čase svojho prvého pôsobenia na Univerzite Komenského zaviedol v rokoch 1959 – 1962 na Filozofickej fakulte UK prvý systematický kurz marxistickej teórie poznania v Československu. V posledných rokoch sa zameral na teóriu ľudských práv a otázky národnostných menšín. V r. 1977 bol jedným z prvých troch signatárov Charty 77, požadujúcich aby vláda ČSSR dodržiavala ľudské práva.
Významnú úlohu vo formovaní moderného politického myslenia na Slovensku začala zohrávať Katedra politológie na čele s prof. Kusým. Vďaka novo uplatňovaným akademickým slobodám dostali zelenú dovtedy potláčané disciplíny ako sociológia, kultúrna antropológia, religionistika či marketingová komunikácia.
Práve na tomto mieste - v Aule Univerzity Komenského - sa dňa 17. januára t. r. dvesto delegátov dalo v tajných voľbách svoj hlas novozvolenému rektorovi a osobnosti vysokých odborných i morálnych kvalít a súčasne mu tým zverilo zodpovednosť za zmenu a rozvoj našej najvýznamnejšej výchovno-vzdelávacej, vedeckej a kultúrnej ustanovizni. Prezident ČSSR mu odovzdal menovací dekrét rektora Univerzity Komenského 19. januára 1990.
Začiatkom sedemdesiatych rokov som nastúpil do fakultného vozňa nášho univerzitného vlaku so študentským cestovným lístkom. Od roku 1976 som už cestoval ako botanik v prírodovedeckom vagóne s riadnym zamestnaneckým lístkom a táto akademická púť - aj keď s pozmeneným a vynoveným cestovným poriadkom - trvá doteraz. Dovoľte mi, aby som preto aj na tomto mieste pripomenul pôsobenie prof. Miroslava na mojej domovskej Prírodovedeckej fakulte UK. Veď podobne ako príbeh našej univerzity blížiaci sa k svojej storočnici, tak aj takmer 80-ročný príbeh Prírodovedeckej fakulty UK je predovšetkým príbehom tých, ktorí ho vytvárali a vytvárajú. Mnohé ľudské a osobnostné osudy sú spojené s osudmi tejto fakulty a prelínajú sa s curriculum vitae Univerzity Komenského. Týka sa to aj prof. Miroslava Kusého, ktorý pre vypracoval koncepciu výučby filozofie pre našich prírodovedcov.
Profesor Kusý nielen významne prispel k návratu našej univerzity do siete najvýznamnejších európskych a medzinárodných vysokoškolských inštitúcií, zdôrazňujúc, že vstup do „európskeho domu“ znamená i pre univerzitu otvorenie sa svetu a permanentnú medzinárodnú spoluprácu. Napomáhal a prispel k napĺňaniu novonadobudnutých akademických slobôd k vnímaniu našej univerzity nielen ako iba aditívneho súboru jednotlivých fakúlt a pracovísk, ale ako jedného organického celku - „universitas“ – životaschopne usporiadaného, štruktúrovaného organizmu ako pružného komplexu tvorivých pracovníkov. Vyzdvihoval význam univerzity pri výchove inteligencie a jej poslanie v skutočne demokratickej spoločnosti a plurality názorov, vyzýval na obnovenie univerzitného ducha a akademickej slobody tak, aby sa stala vzorovým modelom slobodných názorov a hľadania pravdy.
Často si myslíme, ako máme na všetko čas – veď sa ešte stretneme s priateľom, kolegom, známym, veď si máme toľko toho povedať, čaká nás toľko zaujímavých a podnetných diskusií. Zrazu nám však zostanú iba spomienky na našich drahých blízkych, na našich učiteľov, súputnikov a v prípade profesora Miroslava Kusého osobnosti, ktorá je navždy spojená s našou alma mater. Sme však bohatší o všetko to, čo sme s ním prežili, aj keď nám bude chýbať jeho duchaplnosť, zmysel pre zodpovednosť nielen za seba a za svojich blízkych, ale aj za celú slovenskú spoločnosť, schopnosť vystihnúť to dôležité a podstatné, odvaha pomenovať veci pravým menom a nebáť sa pritom ísť s vlastnou kožou na trh.
Niekedy sa v živote stávajú veci, ktoré sa dajú iba ťažko vysvetliť. Možno, keď si na mobile o chvíľu zrušíme tichý režim, objaví sa nám na displeji zmeškaný hovor od profesora Kusého. Určite zavoláme späť a budeme spolu dlho a zanietene debatovať – o nastávajúcich prezidentských a európskych voľbách, o slušnom Slovensku, o tom, že je na nás všetkých, ako naplníme ideály novembra 1989 a či pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou.
Dovoľte mi, aby som sa pripojil k tým, ktorí s úctou vyjadrujú rodine profesora Miroslava Kusého, našu hlbokú sústrasť a úprimnú spoluúčasť v súvislosti s poslednou rozlúčkou s kolegom, dlhoročným členom našej spoločnej akademickej obce.
Česť jeho pamiatke!
Prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor UK 2011 – 2019
