Protokol o výslechu Agneši Kalinové - 1977, 4. březen, Bratislava
Protokol o výsluchu svedka v Bratislave dňa 4.3.1977 o 8.30 hod.
Kalinová Agneša, nar. 15.7.1924, Košice, predošlé priezvisko Farkašová, Bratislava, Kúpelna ul. č. 1/2, zamestnávateľ Datasystém n.p. Bratislava, vypočúvaná v trestnej veci podvracania republiky podľa par. 98 odst. 1 tr. zák.
Svedok bol poučený podľa horeuvedených zákonných ustanovení,1Tyto údaje na předtištěném formuláři se nepřetiskují. ktoré mu boli podrobne vysvetlené a ktorým porozumel. Po oboznámení s predmetom výsluchu vypovedá:
Otázka: Je nám známe, že v okruhu Vašich známych, priateľov sa často hovorí o protisocialistickom a kontrarevolučnom pamflete „Prehlásenie charty 77“ a jej signatárov. Vysvetlite nám, čo všetko Vám je známe o tomto pamflete, kedy, kým a kde ste sa s ním zoznámila za prítomnosti koho a či ste tento pamflet podpísala.
Odpoveď: Začala by som od konca. Chartu som nepodpísala. S jej existenciou som sa oboznámila z našich masovokomunikačných prostriedkov. Obsah Charty som zbežne vypočula z vysielania Hlasu Ameriky vo večerných hodinách v polovici januára. Toto vysielanie som počúvala v spoločnosti môjho manžela. Nespomínam si na nejaké konkrétne rozhovory o charte a jej signatároch v okruhu mojich známych a priateľov. Pokiaľ viem, nikto z mojich známych a priateľov chartu nepodpísal, chceli sa s tým vyporiadať sami a neradi o tom hovorili. Keďže podľa môjho vedomia nikto z mojich známych a priateľov chartu nepodpísal, nevidím dôvod, prečo by som v rámci svojej svedeckej výpovede z podozrenia z podvracania mala týchto ľudí menovite uvádzať. Som aj naďalej ochotná odpovedať na konkrétne otázky. Boli mi nadhodené mená Kusý, s ktorým sa nestýkam, Rozner, s ktorým sa stýkam, Friš, rodina Frišová, rodina Šimečková, s ktorými sa stýkam, rodina Münzová, s ktorou sa stýkam, Kuralová Jana, ktorú poznám, ale sa s ňou nestýkam. Stretla som sa s ňou náhodne u Frišových.
S Roznerom a jeho rodinou som sa stretla naposledy pred dvoma týždňami, boli sme tam pozvaní na zabíjačku. Pri tejto príležitosti sa o charte nehovorilo. Chcem uviesť, že Ján Rozner s rodinou ma osobne navštívil, boli u nás krátko, asi hodinu v podvečerných hodinách, a na obsah rozhovoru, ktorý vtedy prebiehal, sa nepamätám. Pani Roznerovú som dvakrát navštívila počas svojej choroby, ktorá ma ošetrovala v nemocnici na krčnej klinike. Prehlasujem, že v poslednej dobe som sa s ňou nestretla.
V rodine Frišovej som bola koncom januára z príležitosti 65. narodenín dr. Friša za prítomnosti manžela, dr. Šimečku s manželkou a pani Jany Kuralovej. Neviem presne povedať, či tam bol syn Vladimír Čech. Môžem prehlásiť, že pri oslavách narodenín Eda Friša okrem osôb, ktoré som uviedla, za mojej prítomnosti nikto [iný] nebol. Pokiaľ sa pamätám, hovorilo sa o charte len okrajovo a v tej súvislosti, že ju nik z prítomných nepodpísal, včítane pána manžela pani Kuralovej, ktorý nebol prítomný. Zhruba by som mohla povedať, že sa hovorilo o nepríjemných dôsledkoch podpisu charty, a tým sa aj od tejto témy bočilo. U pani Frišovej som bola v nasledujúcom týždni, niekedy začiatkom februára vo večerných hodinách, navštíviť ju v chorobe. V tom čase, po našom príchode do bytu Frišových prišiel pán Hübl z Prahy asi o 21.00 hod. O jeho príchode som [vopred] nevedela. Po príchode Hübla do bytu Frišovej tento sa s nami privítal, posadil sa a rozprávali sme sa o rodinných, zdravotných, zamestnaneckých a študijných záležitostiach. Pri tejto príležitosti sme sa dostali aj na tému charty v tom zmysle, že pani Frišová a ja sme povedali, že sme ju nepodpísali, a na to pán Hübl povedal, že on by to nikdy od nikoho nežiadal. Tým sme od tejto témy bočili. U Frišov sa zdržal asi hodinu a po 22.00 hod. som ho odviezla svojim autom na stanicu, kde on vystúpil. V aute sme hovorili o Frišovom zdravotnom stave, z ktorého bol podľa môjho dojmu dosť vykoľajený. Od tejto doby som menovaného nevidela. Z rozhovoru pani Frišovej však viem, že Hübl v Bratislave bol a konkrétne aj u nej. Dozvedela som sa [to] tak, že mi pani Frišová asi pred dvoma týždňami telefonovala, aby som prišla, že sa ešte zle cíti a že chce so mnou hovoriť. Keď som ku nej prišla, oznámila mi, že ju znovu navštívil Milan Hübl a že pri tej príležitosti doniesol na prečítanie nejaké materiály súvisiace s chartou. Hovorila, že večer k nej prišli príslušníci ŠtB s povolením urobiť domovú prehliadku a žiadali ju, aby im odovzdala materiály, ktoré jej dal Milan Hübl. Tieto materiály im odovzdala, urobili prehliadku v jej izbe a vzali z jej nočného stolíka spomienky, ktoré si písal môj manžel a ktoré jej dal, aby mu to zlektorovala a poradila, urobila jazykovú konzultáciu ako pri iných knihách. Frišová mi pri tejto príležitosti nehovorila podrobnosti, za akým účelom tu Hübl bol, avšak mi oznámila, že priniesol nejaké spomínané dokumenty. Domnievam sa, že u menovanej bola prevedená prehliadka z toho dôvodu, že Hübl bol sledovaný z Prahy, a tak sa vedelo, že bol u Frišovej. Či bol v tom čase aj niekde inde, neviem.
Prehlasujem, že Milan Hübl pri svojej prvej návšteve nesľuboval nijakú ďalšiu návštevu ani nám nesľuboval ani sme nežiadali od neho žiadne materiály. Neviem si preto ani vysvetliť, prečo o týždeň zas navštívil Frišovcov.
Ako som už spomenula, s rodinou Šimečkovou sa stretávame. V priebehu obdobia, o ktorom tu spomíname, nás raz navštívili asi v polovici januára, vo všedný deň v popoludňajších hodinách, nepamätám sa, či sa telefonicky ohlásili alebo sme ich zavolali. Pokiaľ ide o politické témy, rozhovor sa krútil okolo predvolania, ktoré dostal Milan Šimečka na kádrové či osobné oddelenie Vysokej školy technickej alebo strojárenskej fakulty Vysokej školy technickej, neviem presne, kde ho prítomný pracovník vyzval, aby podpísal vyhlásenie proti charte, a naznačoval mu, že jeho syn by mohol mať ťažkosti s ďalším štúdiom, keby tak neurobil. Milan Šimečka s takýmto postupom nesúhlasil, ako nám povedal, zo zásadných dôvodov nič nepodpísal. Ja som s jeho počinom vyslovila súhlas, pretože sa mi to tiež nevidí ako správny postup. Potom sme sa stretli u Frišov na spomínanej návšteve a minulú nedeľu bol s nami Milan Šimečka na chate v Juri, kde nám pomáhal v rôznych prácach. Pri tejto príležitosti sme neviedli žiadne politické reči. Podľa jeho slov chartu nepodpísal a nepamätám sa, že by ju bol vlastnil.
Rodinu Münzovú – stretávame sa veľmi málo, lebo majú veľmi veľa rodinných starostí. Pokiaľ viem, chartu nepodpísali, pán Münz o tom vôbec nehovorí a pani Münzová je rezervovaná. Je zavalená vlastnou robotou a starosťami. S pani Münzovou sme jedenkrát hovorili o vyhlásení Petra Karvaša, Ťažkého proti signatárom charty. Pani Münzová vyhlásila svoj názor na vyhlásenie menovaných, najmä pokiaľ ide o P. Karvaše hovorila, že je to na základe jeho situácie, že nemôže publikovať, aj jeho celkového postoja, vrátane postoja v krízovom období. My s manželom sme s týmto názorom súhlasili. Tento rozhovor sa uskutočnil na jej byte krátko po zverejnení Karvašovho vyhlásenia v jedno sobotné alebo nedeľné odpoludnie, keď sme tam boli na návšteve. Druhý raz sme tam boli na návšteve túto sobotu. Boli sme pozvaní na večeru, pozerali sme televíziu. Nehovorilo sa absolutne nič o politických otázkach.
S pani Kuralovou som sa stretla u Frišov. S menovanou sa nestretávam.
V prvom alebo v druhom týždni januára 1977 bola som na služobnej ceste v Prahe, kde som sa zúčastnila na seminári o terminológii pri prekladaní pomocnej literatúry pre výpočtovú techniku z ruštiny a nemčiny. Seminár bol od 8.00 do 16.15 hod. v Dome kultúry Kovoprůmyslu na Smíchove. Tam sme aj obedovali. Schôdzu som neopustila a odtiaľ som išla na vlak Slovenská strela, ktorý som stihla. Do Prahy som cestovala v odpoludňajších hodinách okolo 14.00. Do Prahy som prišla o 22.00 hod. Išla som rovno z vlaku k veľmi dobrej známej, meno ktorej nechcem uviesť, je členkou strany, slobodná, nikdy sa politicky neangažovala. Ohlásila som sa jej telefonicky ten deň ráno do zamestnania, pretože som až do obeda v robote zistila, že sa nepodarilo získať pre túto cestu plánované letenky a nebolo možné dostať voľné lôžko. Okrem tejto osoby som sa v Prahe s nikým nestretla.
Zo signatárov charty poznám sa osobne aj s Ludvíkom Vaculíkom. Naposledy som sa s nim stretla v lete 1976. Zatelefonoval, či by mohol prespať u nás na chate, ktorú som mu kedysi spomínala, na jednu noc, pretože je na dovolenkovej ceste po Slovensku. Stretla som sa s ním na ulici, odovzdala som mu kľúče od chaty, všetko som mu vysvetlila a povedala som mu, kde má ráno kľúče odovzdať. Týmito technickými inštrukciami, ktoré som mu dávala, a bežnými informáciami o dovolenkách sa tento rozhovor skončil.
Otázka: Počas osláv a Vašej účasti na narodeninách Eda Friša z Bratislavy okrem rozhovoru o pamflete charty 77 boli tam čítané závadné písomnosti. Uveďte nám ich názov, autora a ich obsah.
Odpoveď: Na oslavách, ako som už povedala, Milan Šimečka pozdravil Friša a vychvaloval ho. Jeho osobu, inteligent oslávenca, ktoré [sic!] mu veľmi dobre padlo. Spomínal jeho účasť v odboji a jeho knižku o povstaní, ako to na neho pôsobilo vtedy, keď ho on ešte nepoznal. V písanej forme som tento text nevidela. O inom podobnom texte nič neviem, ani sa na nič nepamätám. Ani mi nebol daný čítať.
Je mi daná k nahliadnutiu písomnosť s názvom „Jubilejný televízny monstreprogram k 65. narodeninám Eda Friša“. K tejto písomnosti sa chcem vyjadriť, že jej obsah nie je mi známy a nepamätám sa, že by bola u Frišových na oslavách čítaná alebo prednesená.
Som informovaná, že pani Soňa Frišová pri vypočúvaní uviedla dňa 2.3.1977, že predmetná písomnosť bola na narodeniny jej manžela Eda Friša prečítaná. Doslovne uvádza: „Dala som to prečítať každému z prítomných na narodeninách, ktorí sa na oslavách môjho manžela zúčastnili.“ Pokiaľ ide o moju osobu, popieram výpoveď pani Frišovej, predmetný doklad mi čítať nedala a nepamätám sa, že by bol tento doklad čítaný. Neviem, kto to písal, nepoznám autora, neviem, na akom stroji a kto to písal. Nevylučujem, že či to nepísala pani Frišová na našom stroji u nás. Pri tejto príležitosti poznamenala, že píše niečo pre manžela a nechce to písať doma pred manželom.
Otázka: Je nám známe, že v okruhu Vašich známych sa hovorilo o akciách na podporu signatárov charty 77. Žiadam Vás o vyjadrenie, čo viete o organizovaní týchto akcií, v akom rozsahu, za akým účelom sa tieto akcie robia, prípadne tiež Vašu účasť na nich.
Odpoveď: Nepamätám sa na nijakú akciu na pomoc signatárov, neviem o nikom,
ktorý by túto akciu organizoval, ani sama takúto akciu neorganizujem, ničoho
podobného som sa nezúčastnila, neviem o ničom podobnom. Je mi nadhodené meno
Oravca, Kusého; Oravca nepoznám a neviem, že by tieto osoby niečo organizovali.
Viac k veci nemám čo uviesť.
Protokol o výsluchu skončený o 11.50 hod. Po prečítaní protokolu svedok prehlasuje, že jeho obsah súhlasí s jeho výpoveďou a nežiada jeho zmenu ani doplnenie.
Vyšetrovateľ ŠtB: pplk.
Dinga Prítomný: nstržm. Klučková
Svedkyňa: Agnesa Kalinová
Odkazy
1. | Tyto údaje na předtištěném formuláři se nepřetiskují. |
Pole
Název | Hodnota |
---|---|
Řada | Charta 77 na Slovensku |
Den | 4 |
Měsíc | 3 |
Rok | 1977 |
Předmět | Charta 77 StB |
Jazyk | český |
Zpracovaný | false |
OCR | false |
Typ | dokument |
Zdroj | AMV Praha, V-33766 MV, ČVS 3/120-77, sv. 14, l. 97–102. |